Damnia

Prebudila som sa na to, že mi slnko svieti priamo do tváre. Bola som trošku nervózna, lebo som ešte chcela búvať, ale čo už :) Na druhej strane som sa potešila, že sa prebúdzam do krásneho slnečného rána. Vstala som a tešila som sa z toho, že dnes znova stretnem ľudí, s ktorými sa nikdy nenudím. A hlavne teraz, keď sú majstrovstvá v hokeji :)
Stihla som sa dať dokopy, naraňajkovať sa a prejsť pár krokov, no ďalej to už nešlo. Srdce mi dalo jasne najavo, že dnes ma znova, nechtiac, potrápi. Začalo biť tak strašne rýchlo. Ako vždy, keď sa mu chce. Lekár ma ubezpečil, že si na to zvyknem, ale nejde to. Veď ako sa dá zvyknúť na to, že nemôžete robiť to, čo inokedy. Nemôžem si pobehnúť, nemôžem sa ani len napiť beztoho, aby som sa nezadýchala.
A riešenie? Lieky na utlmenie rytmu srdca a zaradenie do štvrtej rizikovej skupiny. Apropó, ešte, že sú na Slovensnku takí odborníci...